Americkí a európski lídri nedokázali zmeniť Ukrajinu na pevnosť Západu na ruských hraniciach

FOTO: wikipedia.org

V týchto mesiacoch sa na vrcholných pozíciách EÚ menia kľúčové postavy. Na post vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú politiku a bezpečnosť nastúpila 1. novembra Talianka Federica Mogheriniová. Na rozdiel od svojej predchodkyne, britskej barónky Catherine Ashtonovej, má skúsenosti z vedenia zahraničnopolitického rezortu vo svojej krajine. Preto sa od Mogheriniovej dá očakávať vyváženejší a premyslenejší kurz v otázkach spolupráce s Ruskom, ako aj v balkánskych a iných regionálnych problémoch. Prirodzene, s podmienkou aspoň relatívneho dištancovania sa od príkazov zo zámoria.

Podľa Mogheriniovej, kľúčovou prioritou v jej úsilí na novom poste bude regulovanie krízy v súvislosti s Ukrajinou, na trojuholníkovej línii Brusel-Kyjev-Moskva. Mogheriniová prisľúbila „podporovať úsilie“ budovať dialóg medzi Ukrajinou a Ruskom. „Taliansko prevzalo na seba tento záväzok a považujem to za svoju hlavnú osobnú úlohu“, zdôraznila Federica Mogheriniová.

Riešiť tento problém, nebude, jemne povedané, ľahké. V posledných mesiacoch sa nakopilo príliš veľa problémov v ukrajinskej otázke. Jedným z nich zostáva sankčná vojna. Ako je známe, sankcie je vždy ľahšie zaviesť než zrušiť, a preto dnes EÚ je rukojemníkom vlastných unáhlených a neobjektívnych riešení, z ktorých mnohé diktoval Washington. Politická a ekonomická kontraproduktívnosť sankcií je očividná najmä pre tie štáty, ktoré tradične majú vzájomne výhodné vzťahy s Ruskom a medzi ne patrí aj Taliansko. Taliansko v súčasnosti predsedá v EÚ a práve talianske vedenie v posledných týždňoch podniklo určité úsilie s cieľom vyviesť vzájomné vzťahy Ruska a EÚ zo sankčnej slepej uličky. Taliansky premiér Matteo Renzi počas summitu EÚ minulý týždeň, priamo nastolil otázku zjemnenia antiruských sankcií. Proti vystúpilo Poľsko, Švédsko a pobaltské krajiny a podľa všetkého načrtnuté riešenie nebolo prijaté.

Aké veľké u šance na to, že Taliansku a jeho názorovým prívržencom v EÚ sa podarí prekonať odpor antiruských síl? Odpoveď na túto otázku závisí od vplyvu daného tábora. Podľa informácií z Bruselu doňho okrem Talianska patria Fínsko, Rakúsko, Bulharsko, Slovensko, Grécko, Cyprus, Luxemburg. Môžeme sem ešte dodať Maďarsko a ešte niekoľko štátov. Ak je reč o pozíciách týchto krajín vnútri EÚ, treba brať do úvahy nielen politický vplyv ,ale aj ich ekonomickú silu. To sa vzťahuje na schopnosť toho či onoho štátu nielen robiť aktívnejšiu, ale aj nezávislejšiu zahraničnú politiku a rozhodnejšie hájiť svoje vlastné ekonomické záujmy.

Protiruské sankcie, ktoré formálne zaviedla EÚ, platia do 15. marca 2015. Aby boli zrušené, alebo aspoň zjemnené, je nutné, aby EÚ prehodnotila svoje vlastné záujmy. A tu sa politika a ekonomika preplietajú veľmi tesne. Európske podnikanie je reálne zainteresované v prehĺbení spolupráce s Ruskom, ale súčasne potrebuje podporu zo strany politikov.

Pritom európski politici musia konať v podmienkach pomaly a stále sa zhoršujúcej finančno-ekonomickej situácie u seba doma. Ohlásená 4. novembra nová ekonomické prognóza pre EÚ opäť zhoršila perspektívy. Teraz sa rast podľa záverov roku 2014 očakáva o 0,8% po 1,2%. Pre eurozónu korekcia rastu horším smerom je ešte výraznejšia – od 1,7% do 1,1% a týka sa to budúceho roku. Situácia v eurozóne zostáva veľmi krehká, priznala Angela Merkelová. Hlavný analytik spoločnosti CMC Markets v Rick Spooner si myslí, že „zhoršenie prognóz pre eurozónu“ bude mať negatívny vplyv na globálne ekonomické tendencie.

Je príznačné, že v samotných Spojených štátoch renomované autority v tejto situácii priamo poukazujú na chybnosť a nebezpečenstvo antiruského kurzu, uskutočňovaného Barackom Obamom a vnucovaného Bielym domom EÚ. Ukrajinská kríza poukazuje na to, že reálna politika je stále aktuálna a ignorovať ju je riskantné - tvrdí jeden z popredných amerických analytikov v oblasti geopolitiky John Mirshaymer. Poukazuje na to, že americkí a európski lídri nedokázali premeniť Ukrajinu na pebnosť Západu na ruských hraniciach. Teraz sú dôsledky nepremyslenej politiky zjavné a pokračovať v tomto duchu bude ešte väčšou chybou.

Jedným z dôsledkov súčasných geopolitických procesov v EÚ sa môže stať rast popularity integračných procesov v eurázijskom priestore a aktívne sa ich zúčastniť môže Srbsko, Turecko a iné štáty, ktoré sú na „čakateľskom zozname do EÚ. Analytik tureckého vydania Dünya Osman Ata Ataç poukazuje na rýchly rast Šanghajskej organizácie spolupráce a pripomína vyhlásenie terajšieho tureckého prezidenta Erdogana, ktorý si myslí, že Turecko môže odmietnuť vstup do EÚ a pripojí sa k šanghajskej päťke. Táto skutočnosť by vytvorila radikálne novú situáciu vo svete, v ktorej by si EÚ už nemusela nájsť svoje dôstojné miesto.